Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V
Bratislave napríklad slnko zapadne v sobotu o 17.40 h SELČ, v nedeľu už o
16.38 h SEČ. Ráno bude, naopak, viac svetla. Kým v sobotu vyjde slnko v
Bratislave o 7.30 h SELČ, v nedeľu už o 6.31 h SEČ.
Stredoeurópsky čas (nesprávne sa nazýva aj "zimný čas") predstavuje
prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a
ďalšie okolité štáty.
Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory.
Prechodne ho niektoré krajiny využívali počas prvej svetovej vojny - od
14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko.
Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj
Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný
čas v Československej republike.
V súčasnej podobe letný čas ako prvé zaviedlo v roku 1976 Francúzsko, v
Československu platil od roku 1979, pričom dôvodom bola tiež energetická
kríza. Letný čas sa začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci (od roku
1981 už počas posledného marcového víkendu), končil sa počas posledného
septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne
až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež
ustálilo na 2. hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje
dopravu.
Časom sa ukázal úsporný efekt ako zanedbateľný a hlavným motívom na
striedanie času ostalo lepšie využitie denného svetla v letnom období.
Preto sa tiež v angličtine pre letný čas používa označenie Daylight
Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo).
Na Slovensku vďaka letnému času zapadá po 19.00 h slnko od konca marca
až do polovice septembra, teda takmer pol roka (napr. v Bratislave 173
dní). Bez letného času, teda pri celoročnom štandardnom stredoeurópskom
čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.
Zimný čas znamená v skutočnosti opačný posun než letný. V Československu
ho pokusne zaviedli od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Oproti
štandardnému stredoeurópskemu sa posunuli hodinky o hodinu dozadu, teda
ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko
už okolo 15. hodiny.
Už od svojho zavedenia malo striedanie času aj odporcov, argumentujúcich
najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu v roku
2018 navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila
naposledy v roku 2021. Európsky parlament tento návrh schválil 29. marca
2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú
celoročne.
Diskusiu o tejto téme však prerušili krízy ako pandémia ochorenia
COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine.
Európa sa tak vráti k letnému času aj v roku 2024, a to konkrétne 31. marca, platiť bude do 27. októbra.